Z Devína na Devínske jazerá

Z Devína na Devínske jazeráNaša prvá výprava (11.10.2014) – celé to začalo v Devíne, kde sme sa stretli pred Kultúrnym domom o 9.00hod. Účastníci výpravy boli Samko 1, Samko 2, Andrej, Rišo, Matúš a Veronika, no a samozrejme moja maličkosť, teda ja – vedúci výpravy. Deckám som nič nepovedal, aby mi nezdrhli hneď na začiatku:) Chcel som si ich trošku vyskúšať a preveriť ich turistické schopnosti. Naplánoval som trasu zhruba na cca 10km. Nebola to žiadna veľká makačka, ale s dvomi šesť ročnými deťami to mohol byť poriadny zaberák. A nemýlil som sa.

Zo začiatku bolo všetko OK. Navzájom sme sa predstavili a vysvetlili si pravidlá, ako by sme sa mali k sebe na výlete správať. Rozdal som každému staré noviny a dal k dispozícii lepiacu pásku, aby si spravili 3 papierové gule, ktoré budú potrebovať ku hrám. Krajina bola veľmi krásna, priam nádherná. Lužné lesy s jesenným nádychom a padajúcim lístím dodávali výprave tú správnu dobrodružnú atmosféru. Sem-tam starý vojenský bunker a miestami sa začali objavovať aj prvé močariská. Vyhlásil som prvú hru na body, kde sa mali decká schovávať pri každom zastavení a počítaní do desať. Celkom zaujímavá hra, ktorá obohatí putovanie a popri tom vyskúša ich postreh. Asi po hodine šliapania sa ozývajú prvé hlasy a protestujú: „Kedy tam už budeme?“
Z Devína na Devínske jazeráPrekvapene som sa na mojich malých turistov pozrel a pomyslel som si, že si robia iba srandu alebo sa snažia o vtip. Už keď bolo toho viac a sťažovali sa už skoro všetci, urobili sme si prvú oddychovú prestávku, kde sme si zahrali aj bojovú hru „strážcovia pokladu“.

Doplnili sme si energiu, oddýchli si a vykročili sme ďalej po ceste. Po 1km sme našli značku, ktorá nás posielala 6km doľava na Devínske jazerá a to si už decká mysleli, že sme o chvíľu na mieste. Andrej sa začal sťažovať, že ho bolí hlava a Veronika mi naznačovala, že ju mám dať „hopa“, čiže na ruky alebo na koňa. No nakoniec jej stačilo, že som ju držal za ruku a vyprával historky a srandičky. Asi v strede cesty sa už kompletne celé osadenstvo začalo pýtať: „kedy tam už budeme???“ Moja odpoveď vždy bola: „už čoskoro….“
Z Devína na Devínske jazeráVedel som, že na Devínskych jazerách je jedno perfektne táborisko hneď pri riečke Morave, kde je aj malé ohnisko. Tam bol aj cieľ našej cesty a sľúbená opekačka na záver. Andreja sme si miestami s Rišom striedali a nosili na chrbáte, lebo už fakt nevládal a odmietal chodiť. Konečne sme sa dočkali a dorazili na naše táborisko. Každý mal jeden pokus, aby ukázal svoje zálesácke zručnosti a založil oheň iba jednou zápalkou. No nikomu sa to nepodarilo. Založil som ho teda ja, aby sme nezomreli hladom a mohli si opiecť naše špekáčky. Bola to romantika ako z filmu, malý ohník na kraji rieky v pozadí starých stromov.

.Keď sme sa najedli a oddýchli si, vyrazili sme na cestu domov. Neďaleko bola vlaková stanica odkiaľ sme vlakom išli do DNV a autobusom do Devína. Naša prvá výprava dopadla teda veľmi dobre, všetci sme si užili kopec srandy ale aj krásnej prírody. Nechýbali hry a opekanie. Už teraz sa teším na našu ďalšiu výpravu…opäť na výprave AHOJ!

Sväťo

Viac fotiek nájdete v našej fotogalérii