Výprava na Južný pól

Výprava na Južný pólTúto výpravu hodnotím celkovo veľmi dobre, lebo som nečakal, že to zvládneme až do konca… Ale začnem pekne po poriadku.

Stretávka bola na Železnej studienke pod železničným mostom o 10.00hod. Na moje prekvapenie sa tejto výpravy zúčastnilo až 7 detí a jeden vedúci čiže ja. Prečo na moje prekvapenie? Lebo počasie nebolo veľmi vhodné. Bolo sychravé a trošku aj uzimené počasie, tak akurát vhodné na skúšku, či to dokážeme. Či zdoláme „JUŽNÝ PÓL“?

Už od začiatku výpravy som dával deckám rôzne skúšky a prekážky, ktoré počas cesty prežívajú aj skutočný polárnici. Prekážková dráha preverila ich zdatnosť a silu. Púšťali sa lanovkou a prechádzali kaňony. Zo začiatku bolo počasie celkom dobre, no potom začalo stále viac tuhnúť a do toho ešte aj snežiť. Fakt sme sa ocitli v krajine Južného pólu a začali sme bojovať už aj s prírodou. Padli prvé reklamácie na obuv a oblečenie. Netrvalo dlho a prišla aj únava a skoro všetkým zamrzli úsmevy 🙂

Výprava na Južný pólBeh okolo horského jazera preveril ich vytrvalosť a sebazaprenie. Trošku nás to zahrialo, ale nie nadlho. Sneh, bol dotieravý a mrazivý. “Kde je Južný pól???“, čoraz častejšie sa začínajú ozývať hlasy túžiace po návrate domov, rýchlo do tepla:) Zastavil som decká a pýtal sa ich, či aj v živote chcú niečo dosiahnuť. Nemôžeme sa pár stoviek metrov od Južného pólu otočiť, vzdať to a vrátiť sa domov. Všetko aj samotný život má svoje prekážky, ktoré treba zdolávať, aby sme niečo dokázali, aby sme dosiahli svoj životný cieľ. Motivoval a upevňoval som náš tím, aby sme to zvládli…sľuboval, že Južný pól je už na dosah…už len pár metrov. Už keď mali všetci toho akurát dosť, v diaľke som uvidel altánok. Zreval som z plných pľúc „JUŽNÝ PÓL“, nálada sa rázom vylepšila a bolo vidieť nadšenie.

Dobehli sme do altánku, všetkým som podal ruku a poďakoval sa. Samozrejme sme si urobili spoločné vrcholové foto a išli spokojní domov, do tepla. Na záver chcem ešte raz pochváliť všetkých polárnikov výpravy, že to dokázali a tak upevnili náš tím. Dobre bolo a teším sa na budúcu podobne dobrodružnú výpravu.

Sväťo

Viac fotiek nájdete v našej fotogalérii

Read More

Výprava do Borinky

Výprava do BorinkyNa túto výpravu som sa veľmi tešil, lebo vedel som, že pôjdeme spolu s deckami aj do jaskyne, ktorá už v minulosti bola zahalená svojim tajomstvom. Spolu s turistickým krúžkom išli aj skauti, tak nás spolu bolo 15. Ideálny počet detí plus dvaja vedúci – Lišiak a ja. Stretávka bola v Devíne o 8.10hod. Pomocou MHD sme sa presunuli do Marianky, odkiaľ sme plánovali turistiku cez kopec, do neďalekej Borinky. Cestou sme hrali hru štipec a bola z toho celkom dobrá zábava… Hra spočívala v tom, že Lišiak dal na začiatku cesty dvom dievčatám po jednom štipci, ktorého sa mali postupne počas cesty zbaviť a nenápadne niekomu prištipnúť na batoh alebo bundu. Museli to ale urobiť tak, aby si to dotyčný nevšimol. Cestou sme sa naháňali, vtipkovali a vychutnávali krásu lesa, ktorý mal nekonečnú zásobu všakovakých farieb a inšpirácii. Krásna jeseň spojená s dobrým počasím dotvárala výprave tu správnu atmosféru.

Výprava do BorinkyKeď sme dorazili na miesto, pár deciek sa rozhodlo, že zapália oheň kresadlom 🙂 Musím uznať, že snaha bola, no nepodarilo sa. Preto sme museli zakročiť my vedúci a ukázať, že sa to dá aj bez kresadla 🙂 Rýchlo sme si vyrobili palice na opekanie a začali opekať všetky tie špekačky, klobásky, slaninky, všetky tie dobroty, ktoré nám rodičia doma nabalili.
Dobre sme sa najedli a pripravili sa na prieskum neďalekej jaskyne. Nikto si nenechal ujsť takú príležitosť a všetci sa rozhodli prieskum absolvovať. V tábore ostal len Lišiak, ktorý strážil veci. Jaskyňa bola mimo cesty a bolo vidieť, že ju už dlhší čas nikto nenavštívil. Sám som bol prekvapený aká bola veľká a priestranná. Deckám sa veľmi páčila, tak som im sľúbil že sa tam ešte na jar niekedy vyberieme. Samozrejme bude treba lepšiu výbavu, lebo baterky, ktoré sme mali so sebou, svietili ako zapálená sviečk. Keď sme si jaskyňu trošku prezreli, museli sme sa rýchlo ponáhľať späť na táborisko, aby sme sa stihli pobaliť a utekať naspäť na autobus. Táto výprava sa nám veľmi páčila a verím, že ešte raz sa tam spolu vyberieme a preskúmame aj iné jaskyne, ktoré sú tiež v okolí…

Sväťo

Viac fotiek nájdete v našej fotogalérii

Read More

Z Devína na Devínske jazerá

Z Devína na Devínske jazeráNaša prvá výprava (11.10.2014) – celé to začalo v Devíne, kde sme sa stretli pred Kultúrnym domom o 9.00hod. Účastníci výpravy boli Samko 1, Samko 2, Andrej, Rišo, Matúš a Veronika, no a samozrejme moja maličkosť, teda ja – vedúci výpravy. Deckám som nič nepovedal, aby mi nezdrhli hneď na začiatku:) Chcel som si ich trošku vyskúšať a preveriť ich turistické schopnosti. Naplánoval som trasu zhruba na cca 10km. Nebola to žiadna veľká makačka, ale s dvomi šesť ročnými deťami to mohol byť poriadny zaberák. A nemýlil som sa.

Zo začiatku bolo všetko OK. Navzájom sme sa predstavili a vysvetlili si pravidlá, ako by sme sa mali k sebe na výlete správať. Rozdal som každému staré noviny a dal k dispozícii lepiacu pásku, aby si spravili 3 papierové gule, ktoré budú potrebovať ku hrám. Krajina bola veľmi krásna, priam nádherná. Lužné lesy s jesenným nádychom a padajúcim lístím dodávali výprave tú správnu dobrodružnú atmosféru. Sem-tam starý vojenský bunker a miestami sa začali objavovať aj prvé močariská. Vyhlásil som prvú hru na body, kde sa mali decká schovávať pri každom zastavení a počítaní do desať. Celkom zaujímavá hra, ktorá obohatí putovanie a popri tom vyskúša ich postreh. Asi po hodine šliapania sa ozývajú prvé hlasy a protestujú: „Kedy tam už budeme?“
Z Devína na Devínske jazeráPrekvapene som sa na mojich malých turistov pozrel a pomyslel som si, že si robia iba srandu alebo sa snažia o vtip. Už keď bolo toho viac a sťažovali sa už skoro všetci, urobili sme si prvú oddychovú prestávku, kde sme si zahrali aj bojovú hru „strážcovia pokladu“.

Doplnili sme si energiu, oddýchli si a vykročili sme ďalej po ceste. Po 1km sme našli značku, ktorá nás posielala 6km doľava na Devínske jazerá a to si už decká mysleli, že sme o chvíľu na mieste. Andrej sa začal sťažovať, že ho bolí hlava a Veronika mi naznačovala, že ju mám dať „hopa“, čiže na ruky alebo na koňa. No nakoniec jej stačilo, že som ju držal za ruku a vyprával historky a srandičky. Asi v strede cesty sa už kompletne celé osadenstvo začalo pýtať: „kedy tam už budeme???“ Moja odpoveď vždy bola: „už čoskoro….“
Z Devína na Devínske jazeráVedel som, že na Devínskych jazerách je jedno perfektne táborisko hneď pri riečke Morave, kde je aj malé ohnisko. Tam bol aj cieľ našej cesty a sľúbená opekačka na záver. Andreja sme si miestami s Rišom striedali a nosili na chrbáte, lebo už fakt nevládal a odmietal chodiť. Konečne sme sa dočkali a dorazili na naše táborisko. Každý mal jeden pokus, aby ukázal svoje zálesácke zručnosti a založil oheň iba jednou zápalkou. No nikomu sa to nepodarilo. Založil som ho teda ja, aby sme nezomreli hladom a mohli si opiecť naše špekáčky. Bola to romantika ako z filmu, malý ohník na kraji rieky v pozadí starých stromov.

.Keď sme sa najedli a oddýchli si, vyrazili sme na cestu domov. Neďaleko bola vlaková stanica odkiaľ sme vlakom išli do DNV a autobusom do Devína. Naša prvá výprava dopadla teda veľmi dobre, všetci sme si užili kopec srandy ale aj krásnej prírody. Nechýbali hry a opekanie. Už teraz sa teším na našu ďalšiu výpravu…opäť na výprave AHOJ!

Sväťo

Viac fotiek nájdete v našej fotogalérii

Read More